Ženské príslušníčky PKK (zdroj: http://www.kurdishglobe.net)

Silné a slabé stránky povstání PJAK

Povstání PJAK prošlo od roku 2004 značnou dynamikou, ale i přes snahy íránské strany se ho nepodařilo zcela potlačit. Na základě předchozího zhodnocení klíčových aspekt povstání můžeme usuzovat silné a slabé stránky. Podle našeho názoru se povstání PJAK nachází ve výhodné pozici a má silné stránky, které mu umožňují pokračovat ve své činnosti i přes rostoucí protipovstalecké snahy íránské vlády. Na druhé straně ale vykazuje slabé stránky, které mu znemožňují alespoň do určité míry začít naplňovat své cíle. Podle naší analýzy nelze předpokládat úplně utlumení aktivit PJAK v blízké budoucnosti; stejně tak ale neočekáváme výrazný narůst intenzity a úspěšnosti operací PJAK. Klíčovým faktorem posilujícím potenciál povstání PJAK je fakt, že jeho příčiny jsou hluboce zakořeněné a dalšími represivními opatřeními jsou ještě posíleny.

Iránsky Kurdistan (zdroj: http://www.internationalpeaceandconflict.org)

Vývoj v oblasti Kurdistanu už bol cieľom našich analýz v rámci Intelligence Report, keďže ide o významný faktor ovplyvňujúci náš skúmaný objekt „Irán“ v rámci ARES Analysis. Nasledujúca analýza sa zaoberá činnosťou pomerne menej známej iránskej kurdskej organizácie Strana za slobodný život Kurdistanu (PJAK), ktorá pôsobí hlavne od roku 2004 v Iráne. PJAK nadväzuje na hnutia vyjadrujúce kurdské kultúrne či nacionalistické ambície, ktoré majú tradíciu už od prvej polovice 20. storočia, ale ich pôvod je dodnes nejasný. Autor práce analyzuje činnosť PJAK v rámci konceptu povstania a na základe deskripcie a interpretácie kľúčových aspektov povstania PJAK, prevzatých z analytického manuálu americkej armády, identifikuje jeho silné a slabé stránky. Článok bol pôvodne uverejnený na internetovej stránke portálu sekuritaci.cz. Autor článku je študentom bezpečnostných a strategických štúdií, FSS MU v Brne.

Moslimská mešita v Tel Avive (autor fotografie: Břetislav Olšer)

Vážení čitatelia, JUDr. Marek Čejka, PhD. v minulosti poskytol pre Project ARES svoje interview so židovským rabínom zo Západného brehu. Miestny rabín poskytol v interview svoj názor na vývoj izraelsko – palestínskych vzťahov. Tentokrát zverejňujeme interview s človekom, ktorý poskytol pohľad Európana na vývoj súčasných izraelsko – palestínskych vzťahov. Na otázky v tomto interview odpovedal Břetislav Olšer. Poskytol svoj názor na otázky týkajúce sa izraelsko – palestínskych vzťahov, ako aj o väzbách medzi Izraelom, Slovenskom a Českom v minulosti i súčasnosti. Zároveň poskytol aj vlastné dojmy počas svojej cesty do Palestíny. Pán Olšer navštívil v minulosti ako novinár mnohé štáty sveta i krízové regióny, napríklad Izrael či Balkán. Je autorom viacerých kníh, v ktorých uverejnil aj fotografie z vlastných ciest. Napísal desiatky publicistických scenárov pre televíziu i rozhlas. O Izraeli napísal tri romány a tri knihy literatúry faktu.

Model of the LNG Terminal in Swinoujscie (source: http://member.zeusintel.com)

Project ARES Vám tentokrát prináša článok o vplyve Ruska na energetickú bezpečnosť štátov Vyšehradskej skupiny (V – 4). Priveľká energetická závislosť štátov V – 4 na Rusku predstavuje podľa mnohých analytikov závažný bezpečnostný problém. Tento článok obsahuje analýzu, do akej miery súčasné projekty v strednej Európe dokážu znížiť energetickú závislosť štátov V – 4 na ruskom zemnom plyne. Poľsko bolo vybrané v danom príspevku ako prípadová štúdia. Článok je uverejnený v anglickom jazyku.

Iránsky prezident M. Ahmadinedžád (na obrázku v strede) (zdroj: http://newshour.s3.amazonaws.com)

Project ARES Vám prináša článok od Jakuba Jandu, ktorý pôsobí ako publicista, poradca poslanca Parlamentu ČR a je koordinátorom think – tanku Evropské hodnoty. Príspevok reaguje na súčasnú debatu týkajúcej sa iránskeho jadrového programu. V súčasnosti mnohí západní politici i analytici diskutujú o možnostiach, akým spôsobom zabrániť Iránu, aby získal nukleárne zbrane. Na druhej strane podľa viacerých teoretikov medzinárodných vzťahov môže nadobudnutie nukleárnej bomby Iránom viesť paradoxne k stabilizácii regiónu. Pán Janda poskytol pre Project ARES svoj komentár k článku od K. N. Waltza “Why Iran Should Get the Bomb“ uverejnenom v časopise Foreign Affairs (4/2012). V tomto komentári pán Janda poukazuje na hlavné tézy K. N. Waltza, podľa ktorých by vlastníctvo nukleárnych zbraní Iránom stabilizovalo región Blízkeho východu.

Príslušníci polície zasahujúci proti stúpencom ekvádorskeho prezidenta R. Correu počas nepokojov v Ekvádore v septembri 2010 (zdroj: www.csmonitor.com)

Project ARES Vám prináša analýzu od Mgr. Michala Mochťaka. Pán Mochťak pôsobí ako interný doktorand na Fakulte sociálních studií Masarykovej univerzity v Brne. Popri pôsobení na Mezinárodním politologickém ústavu spolupracuje ako analytik s českou pobočkou Amnesty International, kde se zaoberá prioritne vzťahom bezpečnosti a presadzovaním ľudských práv vo svete. V minulosti absolvoval študijný pobyt v Center for Conflict Studies, Utrecht University. Tento článok obsahuje analýzu kolektívneho násilia v Ekvádore v roku 2010. Na základe empirických dát je následne vytvorený prediktívny model podľa analytického nástroja “Predictioneer’s Game“ definovaný Bruceom Bueno de Mesquita. Predikcia je zameraná na predpoveď stability režimu v kontexte udalostí z 30. septembra 2010. Táto analýza bola pôvodne uverejnená na internetovej stránke časopisu Obrana a strategie vydávaného Univerzitou obrany 15. 12. 2011. Analýza bola poskytnutá pre Project ARES na základe súhlasu autora i redakcie časopisu Obrana a strategie.