Príslušníci irackých ozbrojených síl (zdroj: 4.bp.blogspot.com)

V decembri 2011 sa stiahli posledné americké jednotky z irackého územia. V tejto súvislosti pre Project ARES poskytol rozhovor Mgr. Tomáš Raděj, PhD. Pán Raděj dlhší čas strávil v štátoch Blízkeho východu a pôsobil v roku 2007 ako český konzul v Iraku. Prednáša na Masarykovej univerzite a vojenským plukom v Českej i Sloveskej republike. Neskôr napísal aj knihu s názvom "Irácké povstání v letech 2003-2009. Strategie, taktika a ideologie islámských radikálních a nacionalistických uskupení". Pán Raděj v interview odpovedal najmä na otázky týkajúcich sa budúceho vývoja bezpečnostnej situácie v Iraku. Rozhovor s ním zrealizoval člen Projectu ARES Mgr. Andrej Vaščík, ktorý pôsobí ako interný doktorand na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici.

Príslušníci jednotiek OSN UNPROFOR v Bosne a Hercegovine (zdroj: lh6.ggpht.com)

Úzus použitia tvrdej a mäkkej bezpečnosti (Prípadová štúdia)

Je celkom evidentné, že konflikt v Juhoslávii bol najväčšou humanitárnou katastrofou, ktorá postihla Európu od konca druhej svetovej vojny. Konflikty sprevádzajúce rozpad SFRJ zapríčinili veľké množstvo obetí na životoch, emigráciu a utrpenie obyvateľstva (nehovoriac o stratách na ekonomike, kultúrnom dedičstve a životnom prostredí). Najmä humanitárny aspekt krízy spôsobil, že susedné európske štáty, ako aj medzinárodné spoločenstvo sa nemohli len nečinne prizerať tejto katastrofe. Európske spoločenstvo, OBSE, OSN, NATO podniklo množstvo akcií, ktorých cieľom bolo zaistiť mier a bezpečnosť na území Západného Balkánu. K tomuto cieľu boli využité rôzne nástroje od diplomacie po vojenskú intervenciu. Vzhľadom ku geografickej blízkosti Európskeho regiónu a subregiónu Západného Balkánu, pre európske krajiny bolo obzvlášť dôležité zabezpečiť stabilitu v regióne. Aby nedošlo k prelievaniu hrozieb, bolo nutné vykonať opatrenia, ktoré by zaistili bezpečnosť vo všetkých sektoroch.

Príslušníci misie EÚ EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine (zdroj: lh3.ggpht.com)

Definovanie subkomplexu Západný Balkán

Pre začiatok by sme radi vysvetlili prečo región Západný Balkán nemožno označiť za bezpečnostný komplex, ale len za subkomplex. Do svojej súčasnej podoby sa subkomplex Západného Balkánu sformoval v období deväťdesiatich rokov dvadsiateho storočia. Nevznikol v dôsledku vlastnej vnútornej dynamiky, ale z vôle vonkajších síl v dôsledku sekuritizácie situácie, ktorá v regióne vznikla po rozpade Juhoslovanskej zväzovej republiky (ďalej len JZR). Tento subkomplex bol v minulosti súčasťou širšieho Balkánskeho subkomplexu, ktorý definovali Buzan a Waever vo svojej publikácii. Vzhľadom k tomu, že ostatné štáty balkánskeho regiónu sa už v súčasnosti integrovali do EU a jej komplexu, rozhodli sme sa zamerať práve subkomplex Západného Balkánu.

Príslušníci jednotiek NATO v rámci misie KFOR v srbskej provincii Kosovo (zdroj: www.aco.nato.int)

Táto práca na základe konkrétnych príkladov konfliktov na západnom Balkáne demonštruje spôsob, ako bola zaistená tvrdá a mäkká bezpečnosť. Prvá časť práce je teoreticko-metodologickým úvodom do problematiky bezpečnosti, druhá kapitola oboznamuje so všetkými kľúčovými aspektami nutnými na pochopenie bezpečnostnej situácie na Balkáne a tretia časť ponúka päť prípadových štúdií, akým spôsobom bola zaistená tvrdá a mäkká bezpečnosť na západnom Balkáne. Cieľom týchto prípadových štúdií bolo poukázať na spôsob, akým býva zaistená tvrdá a mäkká bezpečnosť v praxi. Zaistenie tvrdej bezpečnosti je analyzované na príklade misií pre udržanie mieru (KFOR a UNPROFOR) a misie pre vynútenie mieru (Operation Allied Force). Zaistenie mäkkej bezpečnosti je analyzované na príklade dvoch civilných misií (UNMIK v Kosove a OHR v Bosne a Hercegovine). Autor Mgr. Miroslav Mader je absolventom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. Pri písaní tejto práce využil aj svoje poznatky a skúsenosti, ktoré získal počas svojho vzdelávacieho pobytu na Fakulte politických vied Belehradskej univerzity v Srbsku v roku 2011.

Zdroj: http://olser.cz/

Prinášame Vám komentár od českého novinára a publicistu Břetislava Olšera. Pán Olšer v minulosti ako novinár navštívil mnohé štáty sveta i krízové regióny, ako napríklad Izrael či Balkán. Je autorom viacerých kníh, v ktorých uverejnil aj fotografie z vlastných ciest. Napísal desiatky publicistických scenárov pre televíziu i rozhlas. Vo svojom príspevku sa autor zaoberá hlavnými dôvodmi, prečo sa USA rozhodli vetovať v Bezpečnostnej rade OSN žiadosť Palestíny o uznanie za nezávislý štát. V článku tiež analyzuje vzťahy medzi palestínskymi hnutiami Hamas a Fatah. Tento komentár bol pôvodne uverejnený na autorovom blogu http://olser.cz/ 23. septembra 2011.

Obama počas osláv nezávislosti Kuby na Floride v Miami (zdroj: online.wsj.com)

Project ARES Vám tentokrát prináša komentár od Daniela Veselého. Pán Veselý pracuje ako prekladateľ a zaujíma sa hlavne o vzťahy vyspelých štátov so štátmi tzv. Juhu. Publikoval vo viacerých novinách i časopisoch ako napríklad Literární noviny, Slovo či Mladá fronta Dnes. Tento článok bol pôvodne zverejnený na stránke českého informačno-analytického portálu Britské listy http://blisty.cz/art/48212.html v júli 2009. Autor hodnotí politiku amerického prezidenta B. Obamu počas prvých mesiacoch jeho vlády voči Latinskej Amerike.