Oslavy 30.výročia iránskej revolúcie (foxnews.com)

Fakty zaznamenávané v rámci monitoringu sme priraďovali k trom základným hypotézam týkajúcich sa možností vývoja sledovaného objektu. (http://www.projectares.sk/)
Hypotéza 1 (H1) - Zmiernenie napätia/Nadviazanie energetického dialógu EÚ-Irán, prípadne USA-Irán
Hypotéza 2 (H2) - Ďalšie zvyšovanie napätia a vyostrovanie vzťahov s negatívnymi dopadmi na stabilitu regiónu. Eventuálna možnosť použitia vojenskej sily zo strany Iránu resp. USA/Izraela
Hypotéza 3 (H3) - Zachovanie status quo, prehlbovanie spolupráce s Ruskom, prípadne ďalšími ázijskými štátmi, integrácia do vojenských, politických, ekonomických zoskupení.

V porovnaní s „Intelligence Summary N.01/09“ (22.12.08-07.02.2009) http://www.projectares.sk sa vo všeobecnosti napätie v regióne vystupňovalo. Pre nás to znamenalo zvýšenie pravdepodobnosti Hypotézy 2 na úkor Hypotézy 1, u ktorej je najmenšia šanca, že by mohlo dôjsť k jej realizácii. Najreálnejšou sa stále javí Hypotéza 3. 

Metodologická poznámka

Platnosť týchto hypotéz je ohraničená časovým horizontom rokov 2010-2012 – teda okamihom, kedy sa svet dozvie, že Irán získal jadrovú zbraň (prípadne nikdy nepracoval na jej výrobe) a udalosťami, ktoré budú nasledovať ako reakcie na túto skutočnosť. K naplneniu hypotéz však môže dôjsť aj skôr a to v prípade rýchleho diplomatického urovnania krízy alebo eskalácie napätie vedúceho k použitiu vojenskej sily.

Na tomto mieste je ešte potrebné uviesť, že „analýza konkurenčných hypotéz“ ("analysis of competing hypothesis" - ACH) je zjednodušeným teoretickým modelom. Jeho nevýhodou je, že prezentuje danú problematiku na makro úrovni – často môže dochádzať k tomu, že zanedbáva „jemné nuansy“, ktoré je možné analyzovať len na mikroúrovni. Tento nedostatok sa však usilujeme odstrániť vydávaním „Intelligence reports“, v ktorých rozoberáme jednotlivé čiastkové problémy monitorovaného objektu – závery sa potom snažíme previesť do kvantitatívneho hodnotenia celkového vývoja. Kritici tiež často poukazujú na to, že napr. objekt IRÁN je príliš všeobecný a až nadmerne zjednodušujúci – súčasná východisková situácia nemá podľa nich len tri možné konečné stavy. Celá sekcia „A.R.E.S analysis“ podľa nich nemá zmysel.

Na takéto názory chceme zareagovať s tým, že zámerne (zatiaľ) pracujeme len s tromi možnými konečnými stavmi. Prílišné rozvetvovanie hypotéz by bolo pre nás z časových a kapacitných dôvodov nezvládnuteľné – a rovnako by na čitateľov zrejme pôsobilo chaoticky a nezrozumiteľne. Do budúcnosti však nevylučujeme detailnejšie rozpracovanie a rozšírenie počtu hypotéz. Zatiaľ sa nám však zdá vhodnejšie vypracovanie jednotlivých scenárov pre dané konečné stavy, ktoré zrealizujeme v blízkej budúcnosti. Z logického hľadiska však neobstojí argument, že len tri konečné stavy sú nezmyslom – „sedliacky rozum“ nám jasne ukazuje, že situácia akéhokoľvek druhu sa môže buď zlepšiť, zhoršiť alebo sa nezmení.  

Ďalšou nevýhodou našej metódy je, že často nedokážeme hneď priradiť argumentu danú hodnotu. Mnohé argumenty sú preto často spätne menené alebo aj odstraňované. Slabinou ACH tiež je, že sa táto metóda nedá striktne matematizovať. Mnohé argumenty sa dajú objektívne ohodnotiť, ďalšie však nie. Dôležitú úlohu tu zohráva aj ľudský subjektívny faktor - niekto môže správe prideliť hodnotu 1, ďalší zase 2. (avšak na zdôvodnenie prečo bola daný argument tak a tak ohodnotený slúžia "Intelligence Reports" a "Intelligence Summaries") Avšak dôležitejším ako jednoznačné predpovedanie vývoja a striktné kvantifikovanie správ je systematizovanie a hľadanie súvislostí, ktoré sa neraz dajú registrovať len pri každodennom monitoringu.

Stručne povedané, snažíme sa na rozdiel od ostatných portálov poskytnúť čitateľom nielen dynamický ale predovšetkým systémovejší pohľad na medzinárodné vzťahy. Výhodou oproti „klasickým analýzam“ (ktoré nájdete aj u nás v sekcii „Analýzy a publikácie“) je, že čitateľ ľahšie, rýchlejšie a detailnejšie pochopí štruktúru danej problematiky (objektu). Pre tento účel slúžia aj filtre na kategorizáciu všetkých zaznamenaných argumentov.

Poslednou poznámkou je, že percentuálne prepočítavanie pravdepodobnosti hypotéz je len orientačné a nesmie byť braté doslova (to súvisí aj so spomínaným subjektívnym faktorom). Pre výpočet skutočných pravdepodobností budeme musieť do budúcna používať sofistikovanejšie kvantitatívne metódy. Okrem toho aj hypotéza s najväčšou podporou argumentov sa nemusí nakoniec zrealizovať a to kvôli skutočnosti, že v našom svete nepanujú zákony jednoduchého determinizmu. Významnú úlohu tu zohráva aj fakt, že monitoring je realizovaný len z otvorených zdrojov, ktoré nemusia vždy reflektovať skutočnú povahu vecí.

Mapovanie hypotéz ("Hypothesis mapping")

Ako môžeme vidieť na priloženej schéme, vzťahy Iránu s Izraelom, arabskými krajinami a USA sa pripisujú hlavne na vrub Hypotézy 2. Rusko, Čína, Pakistan, India, Turkmenistan, Tadžikistan a Kirgizsko zase svojou politikou podporujú Hypotézu 3. Zaujímavými sú krajinami, ktoré sa nachádzajú v prieniku jednotlivých množín (hypotéz (H)). EÚ a Sýria v poslednom období podporujú H1 aj H2. EÚ preto, lebo na jednej strane si uvedomuje dôležitosť svojho ekonomického partnerstva s Iránom, na druhej strane sa znepokojuje iránskymi jadrovými ambíciami a destabilizačnou úlohou Teheránu v izraelsko-palestínskom/arabskom konflikte. Sýria naďalej pokračuje vo svojom spojenectve s Iránom, jej spomínané zbližovanie so Západom ale môže oslabiť iránsku mocenskú pozíciu a tým stabilizovať región. Prípadne môže aj dôjsť k tomu, že by sa Assadov režim ujal konštruktívnej a efektívnej sprostredkovateľskej úlohy medzi Západom a Iránom, aj keď je to zatiaľ málo pravdepodobné.

 
Irak sa zase nachádza v prieniku množín H2 a H3. S Iránom totiž prehlbuje väzby na všetkých úrovniach, čo z dlhodobého hľadiska môže znamenať, že sa presunie do množiny H3 – pripojil by sa k integračným procesom, ktoré prebiehajú v Ázii v rámci organizácií ako „Organizácia pre ekonomickú spoluprácu“ (ECO), ktoré sú však zatiaľ viac-menej živelné a málo koordinované. Takáto geopolitická orientácia Iraku by predovšetkým znamenala zakonzervovanie súčasného stavu (H3-zachovanie status quo). Niekto môže argumentovať, že USA nikdy nedovolia vytvorenie akejsi šiítskej iracko-iránskej aliancie v širšom ázijskom kontexte. No doterajší vývoj preukázal, že Washington zatiaľ žiadnym spôsobom nevystúpil proti čoraz priateľskejším vzťahom irackej a iránskej vlády. Na druhej strane sa Irak ale môže posunúť aj do množiny H2. Hlavnými indikátormi pre tento predpoklad sú problémy súvisiace s presným vymedzením iracko-iránskych hraníc (tento problém bol jedným z dôvodov vypuknutia iracko-iránskej vojny v roku 1980, aj keď prirodzene nebol najdôležitejším) a tiež nespokojnosť irackých sunnitov s rastúcim vplyvom šiítskeho Iránu v ich krajine.     

Turecko a Japonsko sú zase v prieniku H1-H3. Japonsko preto, lebo ako ázijská krajina odkázaná z veľkej miery na import iránskej ropy, si nemôže dovoliť nadmernú destabilizáciu situácie v priestore Perzského zálivu. A keďže je Japonsko z politicko-vojenského hľadiska veľmi blízky spojenec Západu, znamená to, že svojimi blízkymi väzbami na Irán by teoreticky mohlo prispieť k vyriešeniu sporov Iránu s USA a EÚ. Zaujímavejším prípadom je ale Turecko. To by sa mohlo v stredno až dlhodobom horizonte presunúť z prieniku H1-H3 do H3. Zatiaľ Turci vytvárajú akýsi most medzi EÚ a Iránom. V prípade stagnovania ich integračného procesu do únie by sa však mohla Ankara do značnej miery (aspoň politicky) odkloniť od Bruselu a svoje zahranično-politické vektory by posilnila smerom na Moskvu a Teherán. Takýto vývoj by prakticky „zničil“ Hypotézu 1. Ako môžeme vidieť na schéme, Hypotéza 1 je slabá preto, lebo žiadny prvok nie je výlučne prvkom H1.

Na záver ešte spomenieme Afganistan, ktorý sa nachádza v prieniku H1-H2-H3. Na túto krajinu naozaj platí pomenovanie „čierna diera“, keďže spotrebúva zdroje takmer všetkých aktérov. Ako už bolo spomenuté, Západ aj Irán zdieľajú záujem ohľadom nutnosti zastabilizovať tento stredoázijský štát. Na druhej strane sa však Irán snaží obmedzenou podporou Talibanu skomplikovať v Afganistane život koaličným silám. V podmienkach krízy okolo jeho jadrového programu, je pre Teherán dočasne výhodné viazať v Afganistane americké a britské sily. Súčasne sa Irán tiež usiluje spolupracovať s afganskou vládou v rámci svojich ázijských integračných snáh.

Dôvodom prečo sa Afganistan nachádza v prieniku H1-H2-H3 a Irak v H2-H3 je, že Iraku sa v posledných mesiacoch podarilo za americkej asistencie posilniť svoje bezpečnostné a vojenské zložky a americké sily sa z krajiny stiahnu do roku 2011. Na rozdiel od Afganistanu je preto Irak už viac-menej suverénnym štátom (aj keď je toto tvrdenie pritiahnuté trochu za vlasy). Afganská vláda zase ovláda len širšie okolie hlavného mesta a je existenčne závislá na pomoci medzinárodnej komunity. Okrem toho sa v Iraku angažujú predovšetkým USA – európske krajiny tu zohrávajú málo významnú úlohu. Naopak Afganistan je považovaný za kľúčový bezpečnostný problém takmer všetkých európskych štátov.

Hodnotenie vývoja 08.02.2009-20.03.2009

Stále platí, že riziko vojenskej konfrontácie medzi Iránom a USA/Izraelom je zmierňované vzájomnou ekonomickou závislosťou, ktorá panuje medzi Iránom a Čínou a tiež strategicko-obchodnou kooperáciou medzi Moskvou a Teheránom. Tá je ešte umocňovaná spoluprácou vo vojenskej oblasti. Hypotéza 3 bola za sledované obdobie podporovaná najmä marcovým podpísaním iránsko-čínskeho kontraktu na výrobu skvapalneného plynu v oblasti gigantických plynových polí South Pars. Hodnota tohto kontraktu je 3,2 mld. USD. Nemenej dôležitým bolo aj podpísanie iránsko-ruského memoranda o swapovom obchode s plynom. Aj keď túto informáciu berieme zatiaľ s rezervou, predbežne sme ju zaradili do matice. Minimálne poukazuje na túžbu Moskvy a Teheránu prehlbovať spoluprácu v oblasti energetiky. Detaily ohľadom tohto projektu však zatiaľ nie sú vyjasnené.

mapa iránskej plynovodnej siete (energytribune.com)

Okrem spomínaného memoranda sme v rámci rusko-iránskych vzťahov za sledované obdobie zachytili aj správy o návrhoch Moskvy začať s dodávkami iránskeho plynu do Európy. Aký dopad na vzťahy EÚ s Iránom by realizácia takéhoto nápadu mohla mať, je ťažké zatiaľ určiť. Rozhodne však majú európske biznis kruhy záujem na dovoze iránskeho plynu, hoci sa bruselská byrokracia oficiálne od takejto predstavy dištancuje. V neprospech Hypotézy 3 boli slová ruského zástupcu ministra zahraničných vecí Borodavkina, ktorý povedal, že Irán v dohľadnej dobe nevstúpi do Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS). Odvolal sa pri tom na moratórium pre prijímanie nových členov, ktoré platí od roku 2004. Tu si ale treba všimnúť, kto tieto slová predniesol – nebol to nikto z najvyšších ruských predstaviteľov. Ďalší komentár to zrejme nepotrebuje.

Možnosti exportu iránskeho plynu do Európy podľa Stratfor.com

iracký premieré Malíki a Muktada al-Sadr (daylife.com)

Najdôležitejšou udalosťou boli iracké regionálne voľby, v ktorých najväčší úspech zaznamenali prívrženci irackého šiítskeho premiéra Malíkiho. Voľby prebehli bez vážnejších incidentov a znamenali výrazný krok vpred v rámci politického vývoja Iraku. O to dôležitejšie bolo vyhlásenie irackého šiítskeho klerika Muktada al-Sadra, že je pripravený začať politicky podporovať Malíkiho. Práve al-Sadr viedol šiítske milície v bojoch proti koaličným silám a sunnitskej menšine. Podporu mal dostávať údajne z Iránu.

Rafsandžání a Malíkí (tehrantimes.com)

Čo sa týka vzťahov Iránu s Irakom a Tureckom, tak spoločné záujmy týchto troch aktérov sa stretávajú hlavne v kurdskej otázke. Iracký prezident Talabáni tento týždeň vyhlásil v Turecku, že možnosť vytvorenia nezávislého kurdského štátu je absolútne vylúčená. Toto vyhlásenie predniesol len pár dní po tom, ako iránska armáda bombardovala pozície kurdských milícií v severnom Iraku. Irackí Kurdi majú údajne poskytovať podporu iránskym Kurdom zo „Strany za slobodný život v Kurdistane“ (PEJAK). Turecko taktiež v posledných týždňoch zintenzívnilo vojenské operácie voči kurdským militantom na turecko-irackom pohraničí. Talabáni predniesol ešte jeden dôležitý výrok – vyzval členské štáty organizácie ECO, aby začali investovať v Iraku. Toto povedal na summite hláv členských štátov ECO, ktorý sa minulý týždeň konal v Teheráne.

(politicalblog.us)

Za zmienku tu stojí ešte Turkmenistan. S tým Irán podpísal dohodu o rozvoji turkménskych plynových polí Bolutun. Rokovalo sa tiež o výstavbe železnice spájajúcej Irán, Turkmenistan a Kazachstan. V súvislosti s rozvojom železničnej dopravy podobné rozhovory Teherán viedol aj s vládami Arménska a Azerbajdžanu. Jedná sa o súčasť projektu INSTC, ktorý vznikol v roku 2000 a jeho ambíciou je dopravne prepojiť Indický oceán a Perzský záliv s Kaspickým a Baltickým morom.  

Hypotéza 2 zvýšila svoju pravdepodobnosť na úkor Hypotézy 1. Išlo o dôsledok výzvy Saudskej Arábie na jednotu a ostražitosť arabských štátov voči iránskym hegemonistickým snahám v regióne. V tomto duchu sa rozhodlo Maroko prerušiť diplomatické styky s Teheránom a obvinilo ho z podvratnej činnosti na marockom území.  Pnutie bolo podporené aj novým zbrojným programom Spojených arabských emirátov v hodnote 4 mld.USD v reakcii na „regionálne hrozby“. Emiráty majú tiež hostiť novú francúzsku vojenskú základňu. Irán tieto plány odsúdil a označil ich za snahu destabilizovať región.

francúzska vojenská základňa v Spojených arabských emirátoch (lefigaro.fr)

Primárnym dôvodom prečo Hypotéza 2 zvýšila mieru svojej pravdepodobnosti ale bolo vypustenie prvého iránskeho satelitu na obežnú dráhu. Tento satelit môže napomáhať iránskej armáde pri navigácii rakiet dlhého doletu. Destabilizujúcou je aj pokračujúca neochota Teheránu zastaviť svoj jadrový program. Izraelský minister obrany preto zdôraznil, že Izrael počíta so všetkými alternatívami pre riešenie iránskej jadrovej krízy. Jeho slová zazneli najmä v reakcii na skúšobné spustenie iránskeho lahkovodného reaktora v Búšeri, na ktorého výstavbe pracuje Rusko. Americký prezident Obama predĺžil kvôli neochote Teheránu zastaviť obohacovanie uránu sankcie voči Iránu o ďalší rok.

Vo všeobecnosti sa Teherán a Washington stále držia vyčkávacej taktiky napriek Obamovým sľubom začať s Iránom priamy dialóg. V porovnaní s januárom a februárom sa však vzťahy o niečo zhoršili aj kvôli spomínanému predĺženiu sankcií ale aj kvôli anti-sionistickej konferencii v Teheráne zo začiatku marca, na ktorej ajatolláh Chomeneí vyhlásil, že Palestínčania sa nikdy nesmú vzdať svojho ozbrojeného odporu voči Izraelu. Iránska vláda okrem toho požaduje súdenie členov izraelskej vlády, kvôli izraelským vojenským operáciám v Gaze zo začiatku tohto roka.

Napätie zvýšili aj obvinenia americkej a britskej armády, že Irán poskytuje podporu Talibanu. Znepokojujúcimi boli aj americké správy o tom, že Hizballáh zintenzívňuje svoje aktivity v Latinskej Amerike, kde má byť zapojený do obrovského narkobiznisu. Líder Hizballáhu Nasralláh medzitým oznámil, že jeho organizácia nikdy neuzná právo Izraela na existenciu. Zaujímavé je, že Veľká Británia sa práve v týchto dňoch rozhodla nadviazať dialóg s politickým krídlom Hizballáhu čo vyvolalo nevôľu v amerických a izraelských vládnych kruhoch.

Nebezpečenstvo tiež predstavuje zrejmá radikalizácia iránskych ozbrojených zložiek. Vrchné velenie „Iránskych islamských revolučných gárd“ začalo s realizáciou štrukturálnych zmien v tejto organizácii, aby sa zvýšila bojová pripravenosť voči „nepriateľovi“. Okrem toho najvyšší veliteľ gárd Jaffari Izraelu pohrozil, že jeho jadrové zariadenia sú v dostrele iránskych rakiet. 5 000 dôstojníkov dobrovoľníckych zborov Basj zase dostalo rozkaz, aby zintenzívnili boj proti podvratným snahám o zvrhnutie režimu. Členovia zborov sa majú aktivizovať hlavne vo všetkých štátnych inštitúciách a tiež súkromných podnikoch. Revolučné gardy popri tom mali tento týždeň zabrániť rozsiahlemu hackerskému útoku voči krajine. Bez ohľadu na to, nakoľko je táto správa (a podobne konšpiračné správy) pravdivá, jej šírenie iránskymi masmédiami rozhodne prispieva k protizápadným náladám medzi populáciou.

Hypotéza 1 bola udržovaná pri živote faktom, že záujmy Iránu a Západu sú viac-menej totožné v otázke budúcnosti Afganistanu. A to napriek obvineniam zo strany americkej a britskej armády, že iránska vláda poskytuje obmedzenú materiálnu podporu milíciám Talibanu. Viacerí predstavitelia NATO a USA vyhlásili, že Irán môže hrať pozitívnu úlohu pri stabilizácii Afganistanu. Najvyšší veliteľ NATO generál Craddock povedal, že NATO by nemalo mať problém, pokiaľ by sa jeho jednotlivé členské štáty rozhodli zásobovať svoje jednotky v Afganistane cez iránske územie.

Závislosť európskych krajín na ruskom zemnom plyne v % z ich celkovej spotreby plynu (stratfor.com)

Veľká Británia si zase urobila očko v Teheráne, keď sa minister zahraničných vecí Milliband nechal počuť, že sa postoj Londýna voči MEK nemení a to napriek vyškrtnutiu tejto skupiny z európskeho zoznamu teroristických skupín. MEK je odbojová skupina, ktorá sa od 80.rokov usiluje o zvrhnutie iránskeho režimu. Irán taktiež podpísal kontrakty s dánskou firmou Haldor Topsoe a talianskou Technimont. Dánska spoločnosť má vybudovať komplex na výrobu metanolu v blízkosti gigantických plynových polí South Pars. Projekt má byť dokončený v horizonte štyroch rokov. Taliani sa zase majú podieľať na výstavbe závodu na výrobu pneumatík, produkovaných technológiou ESBR. Celková hodnota kontraktov predstavuje 1,2 mld.Euro.

V súvislosti so spomínanými ekonomickými problémami Iránu za zmienku stojí schválenie nového rozpočtu vo výške 279 mld. USD pre nový iránsky kalendárny rok. Ide o výrazný pokles v porovnaní s minulým rokom, keď mal rozpočet hodnotu 307 mld.USD. Príčinou je vysoká inflácia (okolo 26%) a klesajúce príjmy, kvôli nízkym svetovým cenám ropy. Práve príjmy z exportu ropy tvoria až 80% príjmov Iránu. Ekonómovia dokonca očakávajú, že v najbližších 12 mesiacoch inflácia stúpne až na 35% a sociálna nerovnosť v krajine sa má naďalej prehlbovať. Negatívny ekonomický vývoj preto môže ohroziť mocenské ambície Iránu a tiež postavenie súčasnej politickej kliky koncentrovanej okolo prezidenta Ahmadinedžáda. Tomu na popularite nepridáva ani vyšetrovanie úniku 1 mld.USD zo špeciálneho ropného rezervného fondu. Táto situácia by mohla pomôcť k víťazstvu reformistov v prezidentských voľbách 12.júna.

V prospech Hypotézy 1 bola aj skutočnosť, že EÚ odsúdila izraelské plány na rozšírenie osád na Západnom brehu Jordánu. Popri tom sa EÚ spolu s USA angažovala aj v intenzívnych rozhovoroch so Sýriou, od ktorých si sľubuje oslabenie pozície Teheránu.

Záver

Ako ste si nepochybne všimli, v tomto hodnotení sme takmer žiadny priestor nevenovali vývoju v izraelsko-palestínskom konflikte. Dôvodom totiž je, že tento konflikt sa momentálne nachádza v akejsi „prechodnej“ fáze. Momentálne prebiehajú v Káhire rokovania medzi Hamasom a Fatahom o vytvorení vlády národnej jednoty. Napriek istému pokroku však žiadny výrazný prielom zaznamenaný nebol. Hamas totiž s najväčšou pravdepodobnosťou neuzná právo Izraela na existenciu, čo je jednou z najväčších prekážok pre zmierenie s konkurenčným Fatahom.

Benjamin Netanjahu (infowars.net)

Okrem toho budú v nadchádzajúcich týždňoch najviac ovplyvňovať vývoj objektu IRÁN tieto faktory:
- Ekonomická situácia v Iráne a vývoj svetových cien ropy – Vo veľkej miere môžu hospodárske problémy prispieť k porážke Ahmadinedžáda v prezidentských voľbách.

- Vnútropolitická situácia v Iráne pred prezidentskými voľbami – Reformisti sa podľa posledných správ zjednocujú a z ich radov sa možno bude o priazeň voličov uchádzať len jeden kandidát. Tento týždeň dokonca z boja odstúpil Mohammad Chatámí.

- Pokračovanie rozhovorov Sýria – EÚ a tiež vyšetrovanie okolo údajného sýrskeho jadrového programu

- Činnosť medzinárodného tribunálu pre vyšetrovanie Haríriho vraždy – Výrazný pokrok zatiaľ nebol zaznamenaný, keďže tribunál zahájil svoju činnosť len 1.marca

- Vnútropolitický vývoj v Libanone pred parlamentnými voľbami v júni 2009 a rozhovory Veľkej Británie s politickým krídlom Hizballáhu

- Vyjednávanie o cene iránskeho plynu medzi Iránom a Pakistanom a stav bezpečnosti v Balúčistane

- Tempo iránskeho jadrového a balistického programu

- Medzinárodné rokovania o budúcnosti Afganistanu za účasti Iránu

- Implementácia ekonomických projektov, ktoré Irán plánuje s jednotlivými ázijskými krajinami, Ruskom a Tureckom